Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Väzeň tvojho srdca - 1. až 3. kapitola

8. 1. 2009

* 1. kapitola *

 

Obrázok Naposledy si prezrela svoj výzor v zrkadle a nasadila si na tvár bielu škrabošku so zlatými flitrami, ktorá sa skvele hodila k jej bielym taftovým šatám.
Brittany si vzdychla. Keby len mala iné východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla, všetko by bolo jednoduchšie. Keby ju tak jej milovaná mamička skoro neopustila a keby si otec nebol vzal tú protivnú ženskú, ktorú teraz musela nazývať svojou matkou, a ktorú jej matka považovala dlhé roky za svoju najlepšiu priateľku ...

Za všetko jej trápenie mohla len a len ona. Od chvíle, kedy vstúpila do ich domu robila svojej nevlastnej dcére zo života peklo. Brittany to vôbec nechápala. Tak veľmi sa snažila si ju obľúbiť, zapáčiť sa jej, vychádzať s ňou. No všetky jej pokusy o akékoľvek zblíženie s tou ženou boli márne. Napokon to vzdala. Prijala osud taký, aký bol, keďže jej nič iné ani neostávalo. Ale len do chvíle, keď jej oznámili pred týždňom tú zdrvujúcu novinku. To na ňu bolo priveľa. Rozhodla sa konečne vystúpiť z tieňa krotkej ovečky a začať za seba bojovať. Nemohla dovoliť, aby macocha aj naďalej riadila jej život podľa vlastných, šialených predstáv a nechala sa uvrhnúť do núteného manželstva.
Brittany striaslo pri predstave postaršieho, plešatého muža, ktorého jej predstavili na jednom z bálov. Keď ho zbadala, skoro zamdlela. Nebol práve vysoký, ale to zrejme zavinil fakt, že mal chrbát zdeformovaný hrbom. Nehovoriac o tvári. Dokonca si ani len v tom šoku nezapamätala jeho meno. Úpenlivo prosila otca, nech sa za ňu prihovorí, ale zjavne to nepomohlo. Jej nevlastná matka prevýšila svojimi argumentmi tie manželove. O týždeň mali byť zásnuby. Len pár dní mala na to, aby sa jej v hlave zrodil iný šialený plán. Ale čo iné mohla robiť? Nemala na výber. V duchu sa zaprisahala, že ak sa jej to nepodarí, skočí do rozbúrených vôd Temže.
„Nerozmyslíš si to ešte?“ ozvala sa chvejúcim sa hlasom jej priateľka. Sofia Trentová, krehká brunetka s veľkými mandľovými očami sedela na sofa potiahnutom svetloružovým poťahom a dívala sa na ňu s trochu vydeseným pohľadom.

„Nie, nemôžem Sofie. Ak to neurobím, ak to aspoň neskúsim, môj život sa zmení na oveľa horšie peklo ako už je,“ riekla pevným hlasom.
Sofia ju chápala. Mala však obavy. To, čo si vzala do hlavy bolo nielen riskantné, ale aj škandalózne. Avšak dúfala, že im ich smelý plán vyjde.

„Tak poďme, Samuel nás už iste netrpezlivo očakáva,“ šepla a vykročila k dverám, pevne zovrúc v chvejúcich sa prstoch svoju kabelku. Ak sa jej to podarí, na dnešnú noc tak skoro nezabudne.

Všetko šlo akosi príliš ľahko. Aspoň tak sa to Brittany videlo. Na maškarný bál dorazili v pravý čas a hneď sa vydali plniť každý svoju úlohu, ktorou ich poverila. Ani Samuel nebol nadšený jej plánom, lenže vzal to lepšie ako Sofia a celkom rád sa zhostil svojej úlohy. Hoci nechápal, prečo si vybrala práve jedného z najväčších záletníkov v Londýne. Brittany totiž nemala inú možnosť ako dobrovoľne si nechať poškvrniť povesť a nechať sa pristihnúť s mužom v posteli.
Nebolo nič ťažké poslať jej vyvolenému pohár obľúbeného vína s dávkou prášku na spanie. Potom ho stačilo len vylákať von pod nejakou zámienkou a všetko ostatné šlo hravo. Teda skoro všetko.

„Je strašne ťažký,“ vzdychla si Brittany, podopierajúc urasteného, tmavovlasého muža, bezchybne oblečeného podľa poslednej módy.
„Súhlasím,“ fučal aj Samuel, „ale už to nie je ďaleko,“ zahundral, balansujúc na schodoch. Len čo si Brittany overila, že sa otec so Stephanie ešte nevrátili, vyteperili omámeného muža z koča a vliekli ho všetci traja do ich rodinného sídla. Najhorším úsekom boli schody, ale tých už veľa neostávalo.

„Tak a je to,“ šepol Samuel, hľadiac na toho pohľadného chlapa rozvaleného v posteli jeho najlepšej priateľky, oprašujúc si ruky, akoby neniesol muža, ale vrece smetí. Nenapadlo ho, že od neho bude chcieť aj to, aby jej ho pomohol vyzliecť. Ale bolo to nevyhnuté. Avšak veľmi starostlivo ho zakryl až po bradu. Aj on si obdivne prezrel jeho atletickú postavu a musel uznať, čo sa o ňom klebetilo široko ďaleko. Bol azda najkrajším slobodným mládencom aj v tejto sezóne.
„Nerozmyslíš si to?“ opýtal sa jej znova, ale ona po kratučkej chvíľke zaváhania pokrútila hlavou.
„Nemôžem,“ šepla. V očiach sa jej zaleskli slzy.
Samuel k nej bez slova pristúpil a objal ju. Aj Sofia plakala. Vedela, čo sa neodvratne blíži a sama by tomu nejako zabránila, lenže nebolo ako.
„Ešte stále máš šancu prijať moju ponuku,“ pripomenul jej láskavo a vtisol jej bozk na čelo. No ona odmietavo pokrútila hlavou.

„Nie, to nejde. Je to od teba síce šľachetné, ale nemôžeš sa obetovať kvôli mne.“
„To nebude obeta. Urobím to veľmi rád. Si moja najlepšia priateľka.“
„Presne tak. Som tvoja priateľka. Ty sám vieš najlepšie, že to nie je možné. Mal by si ísť Samuel,“ hlesla a jej pohľad padol na bledú tvár priateľky. „Odprevaď ju bezpečne domov a nezabudnite, čo ste mi obaja sľúbili.“

„Neboj sa,“ hlesla priškrteným hlasom Sofia. „Budeme mlčať. Poďme Sam,“ vyzvala ho Sofia zberajúca sa na odchod. „Odprevadíš ma domov. Naozaj sa necítim dobre.“ Samuel prikývol. Ani on sa už nechcel vrátiť na maškarný ples Wakefieldovcov, kde boli tento večer pozvaní. Presne vedel, čo urobí, len čo dorazí do svojho bytu na Hyden street. Otvorí si fľašu najlepšej whisky a opije sa do nemoty, len aby nemusel myslieť na to, čo sa udeje v tomto dome, či v tejto izbe.

Brittany sa rýchlo prezliekla. Svojej komornej dala na dnes večer voľno. Bolo to nevyhnutné kvôli tomu, čo mala v pláne. Zviesť známeho zvodcu žien a ráno sa nechať prichytiť hoc samotnou nevlastnou matkou a ráno zniesť jej pekelný teatrálny výstup. Ak všetko dobre dopadne, onedlho z nej bude vydatá žena. Lenže nie za toho, koho jej vybrala zákerná macocha, ale za toho, ktorého si jej srdce vyvolilo už dávno.

Sadla si na taburet pred toaletným stolíkom a zahľadela sa na spiaceho muža. Mal pokojný spánok a nechrápal. Hrudník prikrytý perinou sa mu pravidelne dvíhal a klesal pri každom nádychu a výdychu. Samuel prisahal, že by mal spať až do rána, ale aj tak sa obávala. Nechcela si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby sa prebral skôr.
„Bože, odpusť mi,“ šepla, ledva hýbuc perami.
Všimla si, že jeho tmavé vlasy a opálená pokožka silno kontrastovali s bielymi obliečkami. Vôbec sa nehodil do tejto dievčenskej izby. Napadlo ju, koľko žien musel poznať v svojom živote a kto vie, či aj teraz ho niekde nejaká túžobne neočakáva.
Brittany vstala a opatrne odhrnula prikrývku na druhej strane postele. Ostávalo len posledné. Zafarbiť plachtu tak, aby to vyzeralo, že sa skutočne milovali. Samuel bol červený ako rak, keď sa pokúšal opísať jej tento akt vo všetkej slušnosti, akej bol len schopný. Len čo tak spravila, šuchla sa pod prikrývku a zhasla modliac sa, aby sa stal nejaký zázrak. 

 

* 2. kapitola  *

 

 

„Vždy sa bojíme začať s niečím, čo chceme urobiť veľmi dobre, z celého srdca a so všetkou vážnosťou.“

 (Brenda Velandova)

 

Obrázok Brittany sa prebudila na veľmi zvláštny, no príjemný pocit. Bolo to neopísateľné. Nikdy predtým nič podobné nezažila. Lenže uvedomila si, čím to je. Vedľa nej ležal azda ten najdokonalejší muž, akého kedy stretla a z jeho tela sálalo príjemné teplo. Jeho ruka bola majetnícky stočená okolo jej pása a jeho dych ju šteklil na krku. V očiach sa jej zrazu nahromadili slzy. To, čo mu pripravila v dnešné ráno bolo veľmi ... Nemohla na to nájsť slová. Podlé? V hrdle jej navrela hrča, ale snažila sa túto úzkosť potlačiť. Otočila hlavu a pohliadla do jeho tváre. Daniel Johnathan Llandovery sa jej páčil odjakživa. Bola doňho zaľúbená až po uši snáď celú večnosť. Vždy závidela ženám, o ktoré prejavil záujem. Túžila byť na ich mieste. Vzdychla si a započúvala sa do zvuku prichádzajúcich krokov. Zdalo sa, že smerujú priamo do jej izby. Zrejme niektorá zo slúžok. Zavrela oči a snažila sa zo všetkých síl dýchať pokojne a pravidelne, hoci ako sa zdalo, vôbec to nebolo možné. Myšlienka na to, ako bude Daniel reagovať, jej roztrepotala srdce, ktoré teraz búšilo ako zvon.

Jej izbou sa o chvíľu ozval prenikavý výkrik. Aj kvôli tomu, že Rose mala veľmi jasný, vyššie posadený hlas. Jej komorná v tomto smere nesklamala. Hneď na to sa udialo pár vecí naraz. Rose sa rozbehla preč celkom v šoku, na chodbe bolo počuť zrazu i iné náhlivé kroky a muž ležiaci vedľa nej sa pomrvil, preberajúc sa zo spánku.

Brittany vytreštila oči, keď sa dvere na jej izbe znovu rozrazili a dnu vkráčala jej macocha. Vrhla na ňu neveriaci pohľad a jej tvár sa razom sfarbila jedným z odtieňov červenej. Skoro až purpurovej. Brittany čakala, kedy vybuchne. Vedela, že to nepotrvá dlho.

„Eduard!“ zrevala z plného hrdla na svojho manžela, ktorý poslušne pricupital. „Eduard! Len sa pozri, čo vyviedla tá tvoja malá suka!“ zlostila sa a žlč v nej priam kypela. Myslela len na to, že jej plán zlyhal. Nevedela ako sa tej malej sopľani podari zmariť jej plány, no podarilo sa. Jej manžel na ňu vrhol zúbožený pohľad, ktorým sa vzápätí zastavil na svojej dcére, len čo vstúpil do jej izby.

Brittany mala prikrývku vytiahnutú až pod bradu a usilovala sa zo všetkých síl neplakať.

„Taká nehoráznosť! Taká bezočivosť! Neslýchané!“ kričala na plné kolo Stephanie.

Daniel sa prevalil v posteli a uprel pohľad na hystericky jačiacu matrónu. Hoci bolo jasné, že jej vek sa blíži k päťdesiatke, stále vyzerala dobre. Vedľa nej postával akýsi zakríknutý chlapík a tváril sa dosť neurčito. Potom akoby si spomenul, čo je jeho povinnosťou a zmeravel.
Daniel sa zatiaľ rozhliadol po izbe. Nespomínal si, že by sa sem bol nejako dopracoval. Pohľad uprel na mladú ženu chvejúcu sa po jeho boku v posteli a od prekvapenia vytreštil oči.

„Doparoma! Kde to som?“ zvolal prekvapene a vyskočil z postele. Vôbec si neuvedomil, že je nahý, kým tá hysterická ženská postávajúca pri dverách do izby nevykríkla a vzápätí neomdlela.

Kým ten chlapík ratoval svoju ženu a počkal, kým ju vyniesli z dosahu nahého mladíka, vrhol naňho tvrdý pohľad, pod ktorým by sa bol možno Daniel prikrčil, keby bol ustráchanec. Lenže to nebolo v jeho povahe.

„Oblečte sa pane!“ vyštekol naňho. „Očakávam vás v salóne. Musíme sa ihneď pozhovárať!

Daniel sa chvatne obliekal a po očku sledoval dievča, ktoré teraz sedelo na posteli a tuho žmúrilo oči. Ramená sa jej chveli a on uvažoval, či plače. Ale hlavne premýšľal nad tým, ako sa dočerta mohlo stať, že sa ocitol v jej posteli. Nikdy si na vášnivé noci nevyberal takých mladých zajačikov. Dával prednosť pekným vdovám, alebo zanedbávaným manželkám. No v poslednom čase zohrievala jeho posteľ len jedna žena. Iste, mal milenku ako väčšina dobre situovaných mužov v jeho postavení.

„Zrejme mi nedáte žiadne vysvetlenie, madam,“ ozval sa trochu príkro osloviac ju, ale ona ani len nezdvihla hlavu, aby sa naňho pozrela. Len pokrútila hlavou.

Pozapínal si košeľu a obliekol si vestu i sako. S uväzovaním motýlika sa nenamáhal. Vhupol do čižiem a opustil izbu s rozháranými myšlienkami. Vedel, že ho čaká súd a on sa musel obhájiť.

Lord Eduard Paul Fox stál za kreslom svojho pracovného stola a s rukami založenými za chrbtom civel z okna do záhrady. bol vrcholne rozrušený. Nechápal, ako sa čosi také mohlo prihodiť. Veď jeho dcéra bola vždy poslušná a dobrá, nikdy by nevyviedla niečo také hanebné. Iste ju ten zvrhlík zviedol! Inak to proste nemohlo byť.

„Pane,“ ozval sa Daniel, len čo ho k nemu zaviedli.

Lord mu venoval skúmavý pohľad. Bolo vidno, že je nahnevaný i nervózny a svoj skutočný hnev dobre kontroluje. Jeho manželka sedela v kresle pred stolom a prepichovala ho nevraživým pohľadom, žmoliac v rukách hodvábnu vreckovku, ktorou sa podchvíľou ovievala.

„Nemyslite si, že neviem, kto ste, Llandovery. Sukničkár a zhýralec!“ vyštekol po chvíli, popustiac uzdu svojho sebaovládania. Jeho manželka len ticho prskala. „Ako ste si mohli dovoliť zneužiť nevinné dievča s dobrým menom a povesťou?! Vari nemáte žiadne škrupule? Tá mladá dáma bola zasnúbená!“ vykríkol zatínajúc päste.

„Nenechám sa od vás urážať!“ riekol Daniel pokojným hlasom, hoci to v ňom vrelo. „Vôbec netuším ako som sa sem dostal, ak vás to upokojí!“

„Čerta starého ma to upokojí!“ odvetil mu zvýšeným hlasom lord Fox.

„Uisťujem vás, že som sa jej ani nedotkol. To by som si bol pamätal,“ odvetil stále pokojným tónom.

„Boli ste s ňou v posteli! Nesnažte sa nám tu balamútiť hlavy!“ vyprskla naňho jedovato žena a jej modré oči ho priklincovali na miesto.

„Hovorím vám, že som sa jej ani nedotkol. Veď je to ešte len dieťa!“ zreval Daniel. Popravde, nervy mal celkom rozdrásané a napnuté na prasknutie. Nikdy predtým si nezačínal s dievčatami, ktoré len prekročili prah dospelosti, tak čo sa vlastne v noci stalo? Problém bol v tom, že nech si ako veľmi namáhal pamäť, nevedel si spomenúť.

„Neverím vám!“ odsekol lord Fox a zazvonil na slúžku. O chvíľu sa objavila v dverách komorná, ktorá spustila ten hurjavk a v rukách mala akúsi plachtu. „Tu je dôkaz!“ zreval lord nasrdene. „Len sa pozrite! A teraz mi povedzte, že ste sa jej ani nedotkli!“

Daniel vyvaľoval oči na červené škvrny jasne sa črtajúce na bielej plachte. Nemohol tomu uveriť. Tak predsa s ňou spal? Nedávalo mu to zmysel, nešlo mu to do hlavy. Slúžka zatiaľ bleskovo zmizla.

„Očakávam pane, že sa v tejto situácii zachováte ako chlap!“ zvolal lord a otočil sa k nemu tvárou.

Daniel si ho premeriaval od hlavy až po päty. Bol to snáď len zlý sen, opakoval si v duchu. Len zlý sen. Určite sa neschyľuje k tomu, čo si myslel. Určite nie!

„Tak ako pane?“ naliehal lord Fox, ale Daniel stále mlčal a uvažoval, ako sa za jednu jedinú noc mohol dostať do takej šlamastiky a úzkostlivo hľadal zadné dvierka, ktorými by mohol vycúvať. No lord Fox akoby mu čítal myšlienky.

„Neviem, či to viete, ale veľmi dobre poznám vašu matku. Poznal som i vášho cteného otca, česť jeho pamiatke. Ak mi okamžite neodprisaháte, že si moju dcéru vezmete za manželku, pošpiním vaše meno a česť vašej rodiny. Preto vás vyzývam, vezmite na seba zodpovednosť za svoje činy, pane!“

Daniel nemal inú možnosť. Výraz jeho tváre stvrdol a črty zostreli. „Nemám na výber. Dobre teda. Vezmem si vašu dcéru za manželku. Pošlem právnika, nech dohodne podrobnosti.“ To bolo všetko, čo musel urobiť. Otočil sa na päte a trielil z toho pekelného domu preč.

Brittany stála pri okne a hľadela von oknom za vzďaľujúcou sa postavou mladého muža, na ktorého nalíčila túto pascu. Po lícach jej stekali horké slzy a telo sa jej otriasalo vzlykmi. Komorná stála pri nej a snažila sa ju utešiť.

„Prepáčte mi to. Keby som len nebola ... taká ... vystrašená, lady Bree, odpusťte hlúpej Rose,“ prosila ju so slzami v očiach.

„Ty za to nemôžeš,“ upokojovala ju cez závoj sĺz. „Netráp sa pre mňa.“

„Lady Bree,“ teraz už plakala i Rose. Nechápala tak celkom, čo sa to dnes udialo, ale bola bystrá. Vedela, že jej mladú slečnu chceli vydať proti jej vôli a včera počula hore akýsi lomoz. Tušila, že sa možno sama slečna postarala o dnešný vývoj udalostí. Teraz jej neostávalo nič iné, len ju držať v náručí a snažiť sa ju utešiť. Sama najlepšie vedela, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

 

* 3. kapitola *

 

Obrázok Daniel zamieril rovno domov. Stojac na chodníku zapískal a o chvíľu sa zjavil drožkár, ktorý ho dopravil domov. Len čo sa ocitol na schodoch, dvere mu už otváral Branbury.

„Vitajte pane,“ pozdravil ho a vzal si od neho plášť, ktorý mu Daniel doslova hodil.

„Je môj brat už hore?“ opýtal sa chvatne a mieril priamo do pracovne. Poháňala ho vidina koňaku, možno niečoho silnejšieho.

„Samozrejme, je v pracovni,“ zavolal za ním majordómus a krútil hlavou. Uvažoval nad tým, čo sa mladému mužovi asi prihodilo, keď sa správa ako nevychovanec.

Daniel sa s klopaním neobťažoval. A vôbec si nevšimol zamračený pohľad svojho staršieho brata, ktorý naňho vrhol len čo tak neokrôchane vstúpil. Namiesto toho zamieril k barovej skrinke, siahol po poháriku a chvíľu premýšľal, čo si naliať, kým sa rozhodol pre gin. Neznášal gin, ale teraz mu prišiel vhod.

„Mohol by si mi povedať, čo to má znamenať?“ opýtal sa Gabriel a zvedavo naňho zízal ponad účtovné knihy, ktoré mal porozkladané po stole. Videl jeho pokrčený vzhľad a čudoval sa. Daniel si vždy na svoj výzor potrpel. Ale toto ... akoby to nebol on. Akoby ho prešiel koč, alebo akoby ho za sebou  pováľal kôň. Uvažoval o príčine, ktorá to mohla spôsobiť.

„Budem sa ženiť,“ informoval ho braček bez okolkov, ale on sa len zasmial.

„Prosím? To nemyslíš vážne ... ty a ženiť sa?“ zopakoval neveriaco a stále sa smial. Ihneď mu úsmev z tváre zmizol, keď mu došlo, že jeho brat je smrteľne vážny. „Ty ... ty to myslíš vážne?“ skrotol. „Nalej aj mne,“ požiadal ho vzápätí.

Aj Gabriel si uchlipol z ginu a zamračil sa. Ani on mu neholdoval, ale v takýchto prípadoch ho toleroval. „Takže, čo sa stalo? Chcem podrobnosti, braček,“ vyzval ho a znovu si sadol do svojho koženého kresla.

„Ja vlastne neviem, ako sa to stalo, ale zdá sa, že som sa vyspal s niekým, s kým som neplánoval.“

Gabriel bol ticho. Iste, to mu dávalo zmysel. Ale prečo hneď svadba? Dalo sa to predsa vyriešiť aj inak. Nechcel, aby sa jeho brat vohnal do núteného zväzku. Vždy si predstavoval, že si nájde dobrú ženu, milú i peknú, ktorá by sa k nemu hodila a dopĺňali by sa. Nejakú, ktorá by ho spravila šťastným, tak ako bol on so svojou Elyanou.

„Kto je to?“ zaujímal sa, krúžiac pohárom v ruke. Tmavá zlatistá tekutina v ňom krúžila a obmývala jeho sklenené steny.

„Lady Foxová,“ odvetil Daniel zamračene a uvedomil si, že vlastne ani nepozná meno mladej ženy.

„Lady Foxová? Myslíš dcéru toho lorda Foxa, s ktorým otec kedysi obchodoval?“ Gabriel sa mračil, ale nie preto, že by sa hneval. Premýšľal a dával si informácie dokopy.

„Asi, čo ja viem ...“ zahundral Daniel a nalial si ďalší pohárik.

„Takže máš zrejme na mysli Brittany Cynthiu Foxovú,“ hádal. „Pôsobivé stvorenie. Naposledy som ju videl na plese Roxtonovcov,“ spomínal. „Chápem ťa, je veľmi očarujúca, ale aj tak, myslel som si, že ...“

„Dofrasa, prestaň Gabriel!“ varoval ho ohnivým pohľadom mladší brat, ktorý ako sa zdalo je na pokraji nervového zrútenia. Zvalil sa do kresla a rukou si zakryl oči. „Nechcem sa s ňou oženiť! Veď z minulej noci si nič nepamätám! Prisahal by som, že som sa jej ani nedotkol! Veď to by som si pamätal, či nie?! Ja ju nechcem!“

„A čo chceš robiť?“ opýtal sa jeho brat so súcitom v hlase.

„Neviem. Dal som jej otcovi už slovo, nemôžem teraz cúvnuť,“ vzdychol si. „Bude nešťastná nielen ona, ale i ja ...“

Gabriel len prikývol. Vedel ho pochopiť, ale mohol si za to tak trochu sám. Keby nebol pil, nebol by sa dostal do tejto šlamastiky. Možno by bol stačil súboj. Ako satisfakcia. Lenže keď už dal raz jeho brat sľub manželského zväzku, nedalo sa nič robiť.

„Isté je, že z toho vyplýva aspoň jedna pozitívna vec?“

„A to je aká?“ odfrkol si znechutene jeho brat. On totiž na tom nič pozitívne nevidel.

„Že ti naša drahá matka prestane nadháňať vhodné slobodné dámy, ktoré priznajme si, neboli podľa tvojho vkusu,“ uškrnul sa dobromysenľne, no jeho brat si len znova odfrkol a zmizol v chodbe s fľašou ginu v ruke. Predstava dnešného večera bola preňho jasná. Spiť sa do nemoty.

***

Stephanie Elizabeth Foxová, druhá manželka lorda Foxa sa prechádzala po pracovni. Nemohla celý deň obsedieť. Bola ako na žeravom uhlí. Jej plán vydať Brittu za starého rodinného priateľa nevyšiel. Stále nechápala, ako sa to mohlo stať.

„To je len a len tvoja vina!“ zrúkla na svojho manžela, ktorý sedel za pracovným stolom nad papiermi, ktoré ešte dnes doručil právny poradca mladého Daniela Llandoveryho. Predmanželská zmluva bola korektná, preto ju nemal problém hneď podpísať.

„Prečo si to myslíš, drahá?“ ozval sa pokojne študujúc akýsi dodatok.

„Ty si ju tak vychoval! Nikdy nepoznala prísnu ruku, tak čomu sa vlastne čudovať, nie?!“ lamentovala, pochodujúc pred kozubom v krátkych úsekoch sem a tam. Jej široké sukne fialových taftových šiat pri tom hlasno šušťali.

„To je nezmysel. Britta bola vždy poslušná, to len ty si ...“

„Tak ja?“ oborila sa naňho. „Poslušná! Pche! Malá potvora! Nehanebná suka!“ vrieskala a zlostila sa tak, až jej na krku navrela nepekná žila.

Eduard na ňu len hľadel a premýšľal, prečo si ju vlastne zobral. Vyzerala ako bosorka, ktorá sa chystá na sabat. A to sa mu kedysi zdala byť celkom príťažlivá. Musel byť slepý! Niekedy z nej šiel strach! Ich vzťah bol dosť neurčitý a on z neho vlastne nič nemal. Pôvodne sa druhý raz oženil preto, aby nahradil svojej dcére nebohú matku. To, že myslel i na svoje sexuálne potreby bolo na druhom mieste. Aj tak si s tou chladnou treskou veľa neužil. Často sa prikláňal k názoru, že musí byť celkom frigídna. Žili v oddelených spálňach už krátko po sobáši.

„Nestrpím, aby si ju predo mnou osočovala. A ešte tak nepekne!“ hneval sa.

„Na to si mal myslieť skôr!“ zasyčala. „Ako budem vyzerať pred svojimi priateľkami?“

„To nech ťa netrápi. Veď sa dostala do dobrej rodiny. Bohatej. Mala by si byť rada, veď peniaze sú to, čo ťa zaujíma, či nie?“ podpichol ju a vedel, že trafil do čierneho, keď zasyčala ako trafená hus.

„Neokrôchanec!“ zvolala pohoršene a odplachtila z izby.

Eduard sa znova sklonil nad papiere. Aj on premýšľal nad bezhlavým konaním svojej dcéry, ale jediné, čo mu z toho všetkého vyvstalo bolo, že je to zrejme len jeho vina a vina jeho manželky. Nepočúval ju, keď ju chcel vnútiť do manželského zväzku s lordom Nortonom, ale Stephanie ho presvedčila, že ju nič lepšie stretnúť nemôže. Hlavne preto, že ich finančná situácia nebola najlepšia a jediná šanca bola dobre dcéru vydať. Lenže ani jemu sa Norton nepozdával. Bol dvakrát taký starý ako bola Britta a ten jeho nepekný hrb ... pravda, nebol až taký očividný, skôr to vyzeralo, že lord Norton len krivo stojí. Vzdychol si. Ako s tým mohol len súhlasiť? Možno keby sa bol od začiatku staval proti, nebola by jeho dcéra vyviedla takú hlúposť. Lenže teraz bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Čo sa stalo, už sa neodstane.

 

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

k precteni

(Tereza, 14. 3. 2009 23:03)

tohohle pribehu jsem se dostala az ted ale zacatek je slibny.. i kdyz to zacina ponekud zostra :) tesim se na zapletku rozpletku a vubec cely zbytek :))
a ta fotka je vybrana opravdu dobre.. ;)

mimochodom,

(Tessa, 14. 3. 2009 19:15)

ten krásny chlap (aspoň podľa mňa určite) je herec Erol Sander ...

no, tak, sme sa rozkývali,

(Tessa, 14. 3. 2009 18:06)

mrzí ma to, že po takom čase, ale niekedy mám proste obdobia, ktorým hovorím hluché a vtedy stojím s písaním na bode mrazu ... ako sa zdá, rozmrzli sme :)

Konečně

(soraki, 26. 2. 2009 11:32)

jsem se dostala k přečtení a... začínáš pěkně zostra! Těším se na tu scénu :-D
ale asi bych to taky riskla, než staříka a ještě s hrbem...

kurnik šopa!!!

(Efka, 5. 2. 2009 5:09)

tu nič! Ja som sa potešila, že si pozmenila stranočku, obrázok je iný a krajší a mi hneď napdlo, že bude aj nejaká kapitolka nová a... nič!
Ty nás teda utrápiš! Ale musím mlčať a byť trpezlivá, lebo ja robím svojim čitateľom to isté :-)))))

doháním

(sevy, 15. 1. 2009 18:51)

resty a už jsem konečně přečetla :o)
no, nejdříve jsem si říkala, co má holka proti plešatým chlapům, někteří jsou docela dost sexy! :o))) ale ten hrb a tak, hmmm... to už chápu :o)) ten konec mě, ale nepotěšil... to teda, ne... takhle nás napnout, tss... :o)) ale začíná to zajimavě, sice mi to malou chvilku připadalo jako stopy lásky, ale bylo to jen malinkou chviličku :o) teď hltám a těším se na další! ;o)

to sú teda kulehy!

(Efka, 8. 1. 2009 19:33)

čo len z toho bude? a ako to všetko dopadne?
Až mám z toho zimomriavky. Takýmto spôsobom sa dostať pod čepiec... fúúúúúúha. Aj keby že s mužom, o ktorého stojím... Vravím - fúúúúha a ojojoooj... :-)
Ale som zvedavá ako sa z toho naša Elyanka vykrúti-chichichi :-D