Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Väzeň tvojho srdca - 4. a 5. kapitola

15. 3. 2009

* 4. kapitola *

 

Obrázok V piatok poobede bol taký krásny deň, že to Britta nevydržala a vybrala sa na prechádzku spolu so Sofiou, ktorá jej robila spoločnosť. V parku ich už čakal Samuel, napätý ako struna na prasknutie, len aby sa z prvej ruky dozvedel všetky novinky. Ako sa zdalo bol jediný, kto netušil, čo sa od tej osudnej noci udialo.

„Tak?“ opýtal sa, keď pozdravil obe mladé dámy a pridal sa k nim, pričom sa doňho obe zavesili. Obe rovnako skleslé a zadumané.

„Budem sa vydávať,“ odvetila po chvíli mlčania Britta.

„Áno, a za koho?“ opýtal sa opatrne.

"Za neho,“ vzdychla si, no Samuel to nechápal. Namiesto toho, aby bola spokojná sa mračila a zdalo sa, že má slzy na krajíčku.

„A čo nevyšlo podľa plánu?“ ozval sa zdráhavo a premýšľal, či sa v tú noc nestalo niečo, čo tak celkom neplánovali a ...

„Má výčitky,“ ozrejmila Sofia, ktorá sa až doteraz venovala pozorovaniu okolia a rozhovor vnímala na pol ucha.

„Výčitky? Nie je na to už trochu neskoro, drahá?“ otočil sa k nej. Podľa neho boli výčiky teraz zbytočný luxus, ktorý si nemohli dovoliť. Po hlave mu behali iné veci, ktoré nezniesli odklad. „Bree, ja ... musím sa ťa niečo opýtať, ale je to veľmi ... chúlostivá otázka,“ ošíval sa Samuel a dokonca mu to rozpálilo inak skoro vždy bledé líca.

„Tak sa pýtaj,“ pobádala ho a hodila očkom po Sofie, no tá len mykla plecom na znak toho, že ani len netuší, čo chodí Samuelovi po rozume.

„Hm, hm,“ odkašľal si najprv, uvažujúc nad tými správnymi slovami. „V tú noc, keď sme tvojho ... snúbenca ... môžem ho tak volať nie? Veď ním už vlastne je. Takže, ty a on ... došlo medzi vami k niečomu?“

Brittany sa začervenala ako pivonka. Presne vedela, na čo sa jej priateľ pýta tak trochu nemotorne. „Ja,“ vzdychla si a zahanbene odvrátila tvár. „Nie, samozrejme, že nie. Spal ako zarezaný. Vďaka tebe.“

Samuel zastal pri kovovej lavičke natretej bielou farbou, za ktorou sa rozrastal práve kvitnúci živý plot. Usadil obe dámy a sám si sadol doprostred, medzi ne, podopierajúc si ruky leštenou vychádzkovou paličkou so striebornou hlavou draka. Bol zamračený a hlboko znepokojený.

„Znova som premýšľal nad tvojím nápadom,“ vysvetľoval dôvod na kladenie tých otázok. „A neteší ma to, ale musím ti povedať, že ten plán má trhliny. Napriek všetkému.“

„Trhliny?“ ozvala sa Sofia a viditeľne zbledla. Rukou v bielej rukavičke si uhladila zlaté kadere vlasov, visiace spod malého bledomodrého klobúčika, ktorý bezchybne ladil so šatami rovnakej farby.

„Áno, trhliny,“ zopakoval Samuel dôrazne. „Ide o to, že ak sa vezmete a tvoj manžel ... využije právo svadobnej noci, zistí, že si ešte nepoškvrnená a bude vedieť, že si ho do tej svadby dohnala podvodom. Čo urobíš potom?“

„Myslíš si, že by to zistil?“ ozvala sa znova zhrozene Sofia namiesto Brittany.

„Samozrejme. Llandovery je skúsený muž. A nie je žiaden hlupák.“

„Pane Bože!“ zhíkla Brittany. „Na to som nepomyslela. Vstala a chvíľu sa prechádzala nervózne pred lavičkou, pričom ju oni dvaja len ticho a strápene pozorovali. Potom sa otočila k nim a vrhla na Samuela pohľad s iskierkou nádeje, ktorú v nej zažala iná možnosť. „A ak to nespraví? Čo ak sa ma nedotkne?“

Sameul sa zamyslel. „Neviem, čo by sa stalo, ale nad tým som vlastne ani neuvažoval. Popravde, si veľmi pekná, tak prečo by ťa nemal chcieť?“

„Pravda, prečo by nemal?“ zopakovala po ňom Sofia ako verklík.

„A potom, je tu ešte ďalšia vec, čo ma napadá.“

„A to je?“ Britta bola ako na ihlách a urputne premýšľala, čo ešte sa zvalí za problém na jej plecia. Už aj tak bolo závažie ťažšie ako zvládla uniesť.

„Anulácia.“

Britta sa zamračila a Sofie zjavne nepochopila jeho narážku.

„A čo s ňou?“

„Ak nenaplníte manželstvo po fyzickej stránke a mladý lord zistí, že si ho oklamala, môžeš skončiť tam, kde si teraz, akurát s obrovským škandálom na krku. Spoločensky ťa to totálne zruinuje.“

Sofia sa podvedome prežehnala, ale zdalo sa, že jej priateľka si zachovala chladnú hlavu a premýšľa.

„Teda musím dosiahnuť, aby sa so mnou vo svadobnú noc ... miloval ... a aby pri tom neprišiel na to, že som ešte panna, je tak?“

Samuel zdráhavo prikývol. „Ak si si to rozmyslela, moja ponuka stále platí,“ ubezpečil ju súcitne, ale ona pokrútila hlavou.

Vedela, čo jej navrhoval. Formálne manželstvo. Nikto by sa tak o ničom nedozvedel. Ona by pomohla jemu a on jej. Aj keby v ich zväzku videla výhody, nemohla to dovoliť. „Sam, to by som ti nemohla spraviť,“ odvetila a slzy sa jej tisli do očí. Bolo skvelé mať takého priateľa, ale nemohla mu to spraviť. Dosť, že bude nešťastná ona. A ona bude, pretože vedela, že toto jej hrdý muž ako Daniel Llandovery neodpustí.

„A kedy je svadba?“ opýtal sa zvesiac plecia.

***

„O týždeň?! Ty sa ženíš o týždeň?!“ Valentina Greyová vstala z kresla, akoby sedela na hniezde štrkáčov. Kučeravé vlasy jej poskakovali na pleciach a hnedé oči horeli hnevom, keď ich vyvaľovala na svojho milenca, pretože nadoudla dojem, že sa niekto z nich dvoch isto iste zbláznil.

„Ja nežartujem,“ odvetil stojac pri jednom z francúzskych okien a hľadel na rušnú ulicu.

„Ak si sa tak veľmi chcel ženiť, prečo si nepožiadal o ruku mňa?“ opýtala sa stále nechápajúc jeho konanie.

„Nešlo to. Sám neviem ako ... ako sa to stalo,“ odvetil a prehrabol si rukou krátke tmavé vlasy. Keď sa sem rozhodol po dvoch dňoch zájsť a oznámiť jej správu o tom, že jej z nejakého neznámeho dôvodu bol neverný, vedel, že sa bude hnevať, ale že ju podviedol. Ale ešte viac zúrila preto, že sa bude ženiť a nie s ňou. Akoby fakt o nevere prehliadla.

„Takže týmto sa pre mňa situácia mení? Áno? Je to tak?“ spytovala sa a utierala si slzy do hodvábnej vreckovky.

Daniel neodpovedal. Stál meravo pri okne ako socha. Preto nabrala odvahu a snažila sa mu dohovoriť.

„Vieš, že náš vzťah nemusí skončiť tvojou svadbou. Ja to nechcem, potrebujem ťa,“ ševelila zamatovým hlasom.

Daniel si uvedomil, ako málo ho pozná. Mal svoje zásady. O pár dní sa z neho stane ženatý muž. Iste, proti jeho vôli a nie po boku nevesty, ktorú si vybral z lásky, ale stane sa. A to uňho vylučovalo akúkoľvek neveru. Hoc by mal žiť v celibáte. Už len pri tej myšlienke sa otriasol a zaklial. On a život mnícha?

„Dofrasa i so životom!“ zaklial v duchu.

„Daniel, no tak, odpovedzte mi konečne!“ naliehala Valentina a on sa konečne otočil a pozrel na ňu. Vedel, prečo si ju na začiatku sezóny vybral za milenku. Bola krásna a mala úžasné telo. A bola skvelá milenka.

„Obávam sa, moja drahá, že to nebude možné,“ odvetil napokon.

„Čo nebude možné?“ zbystrila pozornosť a na očiach jej videl ako chladne kalkuluje a v tej peknej hlavičke si pripravuje rôzne stratégie.

„Nebudeme sa môcť stretávať,“ objasnil, ale ona nad tým iba mávla rukou.

„To je hlúposť. Vy viete, drahý môj, že viem byť diskrétna,“ vstala a pár krokmi skrátila vzdialenosť, ktorá ich od seba delila. Objala ho a vystavila mu tak na obdiv svoje kypré poprsie usadené v hlbokom výstrihu živôtika šiat, ktoré si nechala ušiť podľa poslednej parížskej módy.

Daniel ju od seba jemne odtisol, avšak tento úkon vyžadoval obrovskú dávku sebazaprenia. „Mám svoje zásady,“ povedal prosto a otočil sa jej chrbtom, chystajúc sa na odchod.

„Tak choď do čerta aj so svojimi zásadami!“ zvolala, hodiac po ňom pohár s nedopitím koňakom. Minul jeho hlavu o hodný kus a roztrieštil sa o stenu. Daniel si jej predstavenie nevšímal. Zavrel za sebou dvere jej spálne a bolo to, akoby symbolicky otočil list v knihe, aby mohol začať nanovo.

 

                * 5. kapitola *

 

Obrázok Prípravy na svadbu sa Daniela akoby ani netýkali. Dovolil svojmu bratovi a švagrinej, aby všetko prevzali do svojich rúk. Vedel, že sa na nich môže vo všetkom spoľahnúť. Veď napokon, jeho brat gróf Gabriel sa ženil dvakrát. A hoci prvý zväzok bol nešťastný a skončil tragicky, ten druhý bol požehnaný všetkými smermi a konečne urobil z jeho brata toho najšťastnejšieho muža azda v celej Británii. Veď ktorý muž sa mohol v dnešných časoch tešiť nielen krásnej, ale aj oddanej, vernej a milujúcej manželke? A bol to práve Daniel, ktorý mu teraz tak trochu závidel.

Na dvere knižnice – kde sa od rána ukrýval – sa ozvalo zaklopanie a dovnútra vstúpil Branbury, postarší majordómus, aby ohlásil návštevu.

„Máte návštevu, pane,“ uklonil sa úctivo, ale neodpustil si pohoršený pohľad nad Danielovým žalostným stavom, v akom ho našiel. Mohol si to dovoliť, napokon slúžil v tejto rodine od nepamäti. „Lord Bright,“ dokončil a uklonil sa.

„Uveď ho prosím,“ požiadal ho Daniel unavene a vyteperil sa z kresla, aby sa trochu ponaťahoval a tackavo sa dostal k barovej skrinke. Vybral aj druhý pohár a štedro nalial sebe i priateľovi whisky.

„Daniel?“ dvere do knižnice sa otvorili a znova zavreli. Mladý, tridsaťtri ročný plavovlasý muž prešiel k najbližšiemu kreslu a sadol si, pozorujúc skúmavým pohľadom svojich kobaltovo modrých očí priateľa. Ten sa k nemu otočil s nie práve šťastný úsmevom na perách a s pohármi v rukách.

„Dáš si?“ opýtal sa a podal mu ten jeho nápoj, ani nečakajúc za odpoveďou.

„Takže je pravda, čo som počul?“ opýtal sa prv ako si odpil z jantárovo sfarbenej tekutiny.

„A čo si počul?“ nadhodil Daniel nevzrušene.

„Vraj sa budeš ženiť.“

„Obávam sa, že to pravda je,“ riekol a kopol do seba obsah pohárika.

„Dobre, ale prečo tak náhle?“ vyzvedal Filip. Pokiaľ vedel, Daniel nemal v pláne ženiť sa tak skoro. Iste, oni obaja mali svoj vek, ale aj tak ...

„Prečo? Vplyvom okolostí,“ odvetil bezútešne. „Akosi sa stalo, že som zviedol lady Foxovú.“

„Ale ako to?“

„Bol som opitý. Pohádal som sa s matkou a nanešťastie, všetko dopadlo napriek tomu v jej prospech. Dosiahla, čo chcela,“ oči sa mu leskli, keď nepriateľsky hľadel na prázdny pohár vo svojej pravici. „Pôjdeš mi za svedka?“

Filipa otázka prekvapila, ale súhlasil.

„Vieš, čo je na tom najhoršie?“ opýtal sa po chvíli ticha a vrhol na svojho priateľa zničený pohľad. Filip len pokrútil hlavou. „Mám pocit, že som sa dostal do pasce vlastným pričinením.“

K tomu sa nedalo nič namietať.

***

Gróf Gabriel Llandovery chodil po tieto dni zahĺbený do svojich vlastných myšlienok. A jeho manželka Elyana tušila, prečo je to tak. I ju trápil Daniel rovnako ako situácia, v ktorej sa ocitol, no ako všetci dobre vedeli, nedalo sa s tým celkom nič robiť. Už ležal v posteli a pozoroval ju ako si prečesáva dlhé kadere vlasov, keď zachytila jeho pohľad v zrkadle.

„Netráp sa,“ riekla šeptom a vstala od toaletného stolíka. „Musíme veriť, že napokon bude všetko v poriadku.“ Šuchla sa do postele k manželovi a ten si iba povzdychol. Jeho cesta k Elyaninmu srdcu bola omnoho zložitejšia ako by sa mohlo zdať, ale našli svoje spoločné šťastie a neboli by ho vymenili za nič na svete a to isté by si priali pre každého, koho milovali, i pre Daniela.

„A ak nie?“ nedal sa a zovrel ju v náručí.

„Vieš dobre, že mám Daniela veľmi rada, a že mi záleží na jeho šťastí aspoň tak, ako tebe. Ale sám si môže za to, do čoho sa zaplietol. Kto vie, možno ho lady Foxová urobí šťastným, ak jej to ovšem dovolí.“

„Naozaj neviem, po kom môj braček zdedil takú ľahtikársku povahu. Možno je naozaj načase, aby prevzal zodpovednosť za svoje činy. A napokon, naša matka je spokojná. Vraj si lepšie ani vybrať nemohol.“

„No, ak to vraví ona, verím jej úsudku,“ usmiala sa a dovolila svojmu manželovi, aby ju pobozkal.

***

Samozrejme, že bola grófka Henrietta Cornwoll – Llandovery nadmieru spokojná. A hoci netušila aká šťastná náhoda, či ruka osudu zviedla dohromady jej mladšieho syna s mladou lady Foxovou, bola za to nesmierne vďačná. Spomínaná mladá dáma bola nielen veľmi pôvabná a krásna, ale mala vzdelanie, bola sčítaná a slušne vychovaná. Nemohla si pre svojho milovaného syna priať lepšiu partiu. O to viac, že počula o tom, že dievča dostane i poriadne veno. To drobné pokĺznutie, že sa nechala zviesť, to sa dalo ľahko odpustiť. Veď kto by odolal zvodom jej syna? Takú mladú dámu dosiaľ nespoznala. Vlastne tak zabili dve muchy jednou ranou. Zamietli škandál pod prah a konečne ožení i svojho mladšieho syna. Avšak ako sa zdalo, ona bola jediná, kto sa z toho zväzku náležite a úprimne tešil. To jej však neprekážalo ani najmenej.

***

Bola už hlboká noc a Brittany stále nemohla zaspať. Ostávali len krátke tri dni do svadby a ona stále nevedela, čo si počať. Navyše, zožierali ju výčitky svedomia. S Danielom Llandoverym sa odvtedy nestretla. Naposledy ho videla v deň, keď ho úskokom dostali do ich domu a do jej izby a postele spolu s priateľmi.

„Bože, za toto sa iste budem škvariť v pekle,“ šepla do ticha noci a pretočila sa na posteli, schúliac sa do klbka. Z očí sa jej kotúľali slzy. Netušila, čo robiť. Napokon odhodila prikrývky a podišla k oknu. Noc bola jasná a okrúhly mesiac visel na oblohe medzi hviezdami.

„Odpusť mi, odpusť,“ ševelila, stále roniac horké slzy. „Nemala som inú možnosť ... nemala.“

Bola to viac ako pravda. Vydať sa za niekoho, koho nemilovala? Jej matka by sa v hrobe obrátila. Keby len mala niekoho, koho by mohla požiadať o pomoc, ale koho? Nebol tu celkom nik. Ak nerátala Samuela. Ale toho si vziať predsa nemohla. Možno by mala pokojný život, ale nikdy by nebola šťastná a nikdy by nespoznala lásku a navyše, spravila by nešťastným i svojho najlepšieho priateľa. To nemohla dopustiť.

Vrúcne dúfala, že si Danielovo srdce napokon získa. Verila, že raz mu bude schopná povedať celú pravdu a vtedy bude dúfať z celého srdca, že jej tú lesť odpustí. Ale dovtedy sa musí snažiť zo všetkých síl o to, aby mala aspoň len možnosť pokúsiť sa spraviť ho šťastným.

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Agii

(Tessa, 2. 6. 2010 9:47)

určite áno... Ide o to, že som neporiadnica a mám rozrobených naraz viac príbehov a potom nestíham. Niekde sa to muselo odzrkadliť :( ale určite ho dokončím...

:))

(Agii, 1. 5. 2010 20:01)

Super povídka :) právě jsem ji dočetla a je úžasná :) plánuješ ji dokončit? Bylo by škoda nechat takový krásný příběh nedokončený :)

Aha ho!!!

(Efka, 13. 7. 2009 7:00)

Tu tiež niečo pribudlo... No super!
Tak to je zapeklitá situácia. Ajajaaaj. Zašmodrchané až-až. Som zvedavá, ako z toho vykľučkuješ... :-))))

s radosti

(Tereza, 26. 4. 2009 18:16)

jsem zjistila ze i tady neco pribylo.. super! taky jsem zvedava jak si chudera poradi dal.. slozita situace.. clovek si hned uvedomi oc to mame dneska jednodussi :))

...

(soraki, 26. 4. 2009 16:04)

díky za další kapču, chudák holka, takové trápení... a ke všemu je panna, to jsem zvědavá, jak z toho vybruslí

toto bude

(Tessa, 25. 4. 2009 20:45)

naša Britta :) je to známa americká herečka

omluva

(soraki, 22. 4. 2009 9:38)

trouchu jsem na tyhle stránečky pozapomněla, omlouvám se, ale už jsem to napravila - děkuji za krásné čtení (sjela jsem to znovu celé, takže jsem teď dokonale v obraze)

...

(Verča, 15. 4. 2009 15:30)

Ahojky moc se mě líbí ta to povídka a už se nemůžu dočkat dalšího dílu